Život Prešova
online
online
Referendum o rozdelení Československa by bolo cestou do pekla
28.12.2012 Bratislava
Bratislava 28. decembra (TASR) - Pri rozdelení Československa nehrozil krvavý scenár ako v Juhoslávii, no obavy boli z vývoja po vzniku dvoch samostatných republík. Povedal pre TASR posledný premiér federálnej vlády Jan Stráský.
„Báli sme sa o osud prebiehajúcej ekonomickej transformácie, ako sa zrealizujú jej jednotlivé kroky v odlišnom priestore dvoch krajín. Obávali sme sa aj zúženého trhového priestoru, hoci sme sa mohli ešte opierať o zotrvačnosť vnímania oboch nových štátov ako spoločnej federácie,“ konštatoval Stráský.
Rozdelením federácie len vyvrcholil vývoj, ktorý sa ťahal desaťročiami spolužitia Čechov a Slovákov. „Slováci mali neustále pocit nedostatku vlastnej identity a Čechom sa zdalo, že na spoločný štát doplácajú a nedostávajú za to vďaku,“ dodal Stráský. Podľa bývalého vicepremiéra československej vlády Miroslava Macka dôvodom rozpadu bolo aj samotné federatívne usporiadanie štátu. „Vo dvojici sa nedá rozhodovať hlasovaním. Platí známa zásada, že spolok tvorí aspoň trojica,“ vyhlásil pre TASR Macek.
Obaja českí expolitici sa zhodujú, že po diskusiách v roku 1992 bolo najhoršie riešenie zostať v spoločnom štáte. „Rozdelenie federácie bolo kvalitne prevedené rozhodnutie. Po 20 rokoch to napokon priznávajú aj jeho mnohí vtedajší odporcovia,“ upozornil Macek. Stráský tvrdí, že vznik samostatných republík nepriniesol obom stranám žiadne významné škody. „Istou historickou škvrnou zostane, že rozhodnutie rozdeliť Československo padlo v rámci úzkeho, hoci demokraticky reprezentatívneho politického grémia. Dnes si však myslím, že referendum o rozdelení federácie by bolo cestou do pekla,“ vyhlásil Stráský.
Česko i Slovensko sa za 20 rokov výrazne zmenili, no priamu súvislosť s rozdelením spoločného štátu to podľa Stráského nemá. V oboch krajinách však občania strácajú historickú pamäť a aj jazykovo sa pomaly vzďaľujú. „Susedmi vždy budeme. Odkedy sa však nehráme na jeden národ a na jeden štát, naše vzťahy sú, v tom najlepšom slova zmysle, susedské,“ uzavrel Stráský.
„Báli sme sa o osud prebiehajúcej ekonomickej transformácie, ako sa zrealizujú jej jednotlivé kroky v odlišnom priestore dvoch krajín. Obávali sme sa aj zúženého trhového priestoru, hoci sme sa mohli ešte opierať o zotrvačnosť vnímania oboch nových štátov ako spoločnej federácie,“ konštatoval Stráský.
Rozdelením federácie len vyvrcholil vývoj, ktorý sa ťahal desaťročiami spolužitia Čechov a Slovákov. „Slováci mali neustále pocit nedostatku vlastnej identity a Čechom sa zdalo, že na spoločný štát doplácajú a nedostávajú za to vďaku,“ dodal Stráský. Podľa bývalého vicepremiéra československej vlády Miroslava Macka dôvodom rozpadu bolo aj samotné federatívne usporiadanie štátu. „Vo dvojici sa nedá rozhodovať hlasovaním. Platí známa zásada, že spolok tvorí aspoň trojica,“ vyhlásil pre TASR Macek.
Obaja českí expolitici sa zhodujú, že po diskusiách v roku 1992 bolo najhoršie riešenie zostať v spoločnom štáte. „Rozdelenie federácie bolo kvalitne prevedené rozhodnutie. Po 20 rokoch to napokon priznávajú aj jeho mnohí vtedajší odporcovia,“ upozornil Macek. Stráský tvrdí, že vznik samostatných republík nepriniesol obom stranám žiadne významné škody. „Istou historickou škvrnou zostane, že rozhodnutie rozdeliť Československo padlo v rámci úzkeho, hoci demokraticky reprezentatívneho politického grémia. Dnes si však myslím, že referendum o rozdelení federácie by bolo cestou do pekla,“ vyhlásil Stráský.
Česko i Slovensko sa za 20 rokov výrazne zmenili, no priamu súvislosť s rozdelením spoločného štátu to podľa Stráského nemá. V oboch krajinách však občania strácajú historickú pamäť a aj jazykovo sa pomaly vzďaľujú. „Susedmi vždy budeme. Odkedy sa však nehráme na jeden národ a na jeden štát, naše vzťahy sú, v tom najlepšom slova zmysle, susedské,“ uzavrel Stráský.
0
www.ZIVOTPO.sk
